SŤAHUJEM SA!

25. ledna 2017 v 16:52 | Nana |  Informácie
NANA IS HEEERE!
Ahojte, srdiečka. :) Po dlhej dobe som opäť zavítala na planétu Zem (ZEN :DDDD) a rozhodla som sa niečo spísať na blog. Mám pre Vás totiž veľkú novinku.

SŤAHUJEM SA!!
Vlastne som už presťahovaná a to na iný blog. Aj tam bude Creepypasta, no bude to viac taký personal shit. :D Jop a tiež som sa rozhodla prekladať mangu a pár seriálov. Zase si ale nemyslite, že na tento blog úplne zanevriem!
Nie, to naozaj nehrozí. :) Musím ešte opraviť preklady a až potom to tu padne prachom. :D Verte mi, veľa sa toho za ten čas zmenilo... A napriek tomu sem chodí toľko ľudí. Wow. Vďaka. :)
Každopádne, budem rada, ak ma budete nasledovať aj na nový blog. Ak nie, nuž, to je na Vás. :) Love you all. ♥
Nana.
 

Ruined Childhood Week: Ospravedlnenie a otagovanie

21. srpna 2016 v 21:37 | Nana |  Challenge, TAG-y a podobné vtipné záležitosti
NANA IS HEEERE!
Čusky busky, zase sa vidíme! :D No, zmena pravidiel: Stačí, ak budete 5 dní prekladať. Na 6. deň už môžte označiť Vášho nasledovníka. XD
Well, tiež som sa chcela ospravedlniť, že teraz na blogu nič nebolo. Ale whatever, ideme ďalej! :D Lebo už len 10 dní a je škola! :'c
Mno nic, poďme niekoho otagovať! >:D


Takže, *ehm ehm*, na budúci týždeň by Challenge mal/a splniť...
...
...
...
...
...
...
...
...
...
...
...
...
...
...
Congratulation! :D *za toto zhorím v pekle, sorreh Nighty XD*
Tak, ďakujem Vám dneska za pozornosť a zase nabudúce! c:
A momentálne pracujem na niečom, čo sa týka CP a čo sa týka MH (Dva projekty), tak si vyčkajte. c:
With love, your Nana.

Ruined Childhood Week: Červená Čiapočka (5. Deň)

17. srpna 2016 v 23:19 | Nana |  Challenge, TAG-y a podobné vtipné záležitosti
NANA IS HEEERE!
Nu, dnes nás čaká ďalšia z dlhších a hlavne originálnych rozprákov od bratov Grimmovcov (asi to píšem nahovno, ale whatever), takže sa pohodlne usaďte a... prečítame si rozprávku. ;)
Can I ruin your childhood? :0
...ENJOY! ;)

Kedysi dávno žila jedna žena, ktorá mala nejaký chlieb a povedala svojej dcére: ,,Zanesieš chlieb a fľašu mlieka svojej babičke."

A dievča odišlo. Na rázcestí stretla vlka a ten jej hovorí:

,,Kam ideš?"

,,Beriem chleba a fľašu mlieka svojej babičke."

,,A ktorou cestou ideš," povedal vlk, ,,ihličitou alebo listnatou?"

,,Ihličitou," povedala malá dievčina.

,,Nuž, tak ja to vezmem listnatou cestou."

Dievča sa bavilo zbieraním ihličia. Medzitým vlk dorazil k babičke, zabil ju, nejaké jej mäso dal do komory a fľašu jej krvi položil na poličku. Malé dievča prišlo a zaklopalo na dvere.

,,Potlač dvere," povedal vlk, ,,sú podopreté vlhkou slamou."

,,Ahoj babička, nesiem ti chlieb a fľašu mlieka."

,,Polož to do komory. Vezmi odtiaľ to mäso a ponúkni sa, vezmi si aj fľašu vína z poličky."

Dojedla. Bola tam mačka a povedala: ,,Štetka je tá, ktorá práve zjedla mäso a vypila krv svojej babičky!"

,,Vyzleč sa, dieťa moje," povedal vlk, ,,a poď si ku mne ľahnúť."

,,A kam si mám dať zásteru?"

,,Hoď ju do ohňa, dieťa moje, už ju nepotrebuješ."

,,A kam si mám dať vestičku?"

,,Hoď ju do ohňa, dieťa moje, už ju nepotrebuješ."

,,A kam si mám dať šaty?"

,,Hoď ich do ohňa, dieťa moje, už ich nepotrebuješ."

,,A kam si mám dať sukňu?"

,,Hoď ju do ohňa, dieťa moje, už ju nepotrebuješ."

,,A kam si mám dať pančuchy?"

,,Hoď ich do ohňa, dieťa moje, už ich nepotrebuješ."

,,Och, babička, aká si chlpatá!"

,,To aby mi bolo teplejšie, dieťa moje."

,,Och, babička, aké máš dlhé nechty!"

,,To aby som sa lepšie poškriabala, dieťa moje."

,,Och, babička, aké máš vešké ramená!"

,,To aby som lepšie odniesla drevo z lesa, dieťa moje."

,,Och, babička, aké máš veľké uši!"

,,To aby som ťa lepšie počula, dieťa moje."

,,Och, babička, aké máš veľké ústa!"

,,To aby som ťa lepšie zhltla, dieťa moje!"

,,Och, babička, musím sa ísť prevetrať a uľaviť si od stresu."

,,Sprav to v posteli, dieťa moje."

,,Nie, babička, chcem ísť von."

,,Dobre, ale nebuď dlho."

Vlk jej o nohu priviazal niť, a keď sa dievča dostalo von, priviazalo niť o strom v záhrade. Vlkovi došli nervy a povedal:

,,To sa tam vyrábaš?"

Keď mu nikto neodpovedal, vyskočil z postele a všimol si, že malé dievča utieklo. Sledoval ju, ale došiel k jej domu až vtedy, keď už bola bezpečne vo vnútri.

 


Ruined Childhood Week: Alice in Wonderland (4. deň)

16. srpna 2016 v 22:08 | Nana |  Challenge, TAG-y a podobné vtipné záležitosti
NANA IS HEEERE!
Zdravím, ufončatá! x3 Dnes Vám prinášam asi najdlhší preklad (hneď niekoľko naraz) z celého challenge-ového týždňa. Ufff, a že mi to zabralo času! -n- Ale pre Vás (a pre seba) čokoľvek. :) Takže, let's start!
Can I ruin your childhood? *w*
...ENJOY! ;)
Na začiatok si dáme nejaké obkecaníčko a fakty.
Asi každý už videl/čítal rozprávku Alica v krajine zázrakov. Vedeli ste však toto o jej autorovi?
Lewis Carroll, autor Alice in Wonderland trpel vzácnou neurologickou poruchou, ktorá zapríčinila aj podivné halucinácie. Jednou z týchto halucinácií bol dokonca samotný Klobúčnik (Mad Hatter)! Táto choroba bola neskôr pomenovaná ako Syndróm Alenky z ríše divov. A dá sa aj vygoogliť! 0u0
A čo samotný dej rozprávky?
Dej Alice in Wonderland sa odohrával 4. mája. Alice Liddellová sa narodila 4. mája 1852.
Oh, ale viete čo je na tom príbehu temné? Presne tento fakt.
Lewis Carroll, autor Alice in Wonderland, si chcel vziať za ženu 11-ročnú Alice (Liddellovú), zatiaľ čo on mal 31.
Ale teraz trošku na inú notu.
5 znepokojujúcich verzií Alice in Wonderland, ktoré neboli vytvorené Timom Burtonom. (XD)
Alice in Wonderland (1976)
Režíroval Bud Townsend
Robert Ebert nazval túto podivnosť ,,pomerne miernou, ako už X filmov predtým." To, čo tu máme, je najznámejší erotický muzikál, ktorý si nárokuje Alicu v ríši divov ako inšpiráciu. Porno film preskočil prah bizarnosti tým, že posunul Tweedledum a Tweedledee do nepríjemne blízkeho páru brata a sestry, a že dal Kráľovnej ríše divov upevnenie so sexuálne orientovanými trestmi.
American McGee's Alice (2000)
Vytvoril American McGee
Lewis Carroll si radšej nikdy nepredstavoval, ako môže Alicin príbeh vyzerať v hre ,,Quake III". Táto hra ukazuje Alice v jej neskorších pubertálnych rokoch - dosť podobná tomu, ako si ju predstavoval Burton - a zasadil hráčov do nej, ako samovražednej inštitucionalizovanej obete jej rozumu - ochromujúce skúsenosti. Hra nebola designovaná pre mladých tradičných Pokémonov-hrajúcich ľudí. Ale tak, najlepšie re-interpretácie Alice nikdy neboli pre deti.
Alice (1988)
Režírované Janem Švankmajerem (JOP, JE TO OD ČESKÉHO ANIMÁTORA ♥)
Používa totálne znervózňujúce techniky, tento mindfuck pridáva ešte viac na halucinogenických a surreálnych elementoch. Úprimne, toto je asi najlepšia verzia Alice in Wonderland, ktorú mať poruke, ak chcete zošalieť spolu s hlavnou postavou. Neveríte mi? Húseničák je ponožka so sklenými očkami. Už tomu rozumiete?
Hello Kitty & Friends in Alice in Wonderland (2004)
Vytvorili ADV Films
Čo je znepokojivejšie než mačka s veľkou hlavou a žiadnymi ústami? To je ľahké: Mačka s veľkou hlavou, ktorá vyzerá, akoby nemala ústa, ale zrazu vyrazí konať ako z detskej knížky, ktorá bola pravdepodobne zostavená pod vplyvom narkotík. Silných halucinogénnych narkotík. Hello Kitty mi naozaj ranila mozog: mix vo vytripovanom slove Lewisa Carrolla a šedá lepkavá tekutina valiaca sa mi von z uší.
Phantasmagoria (2010)
Režíroval Marilyn Manson
Manson sľúbil, že jeho neprodukovaný projekt, v ktorom on sám znázorňoval Lewisa Carrolla, s herečkou Lily Cole, ktorá hrala jeho dcéru, bude niečo strašidelné. Je to niečo, čo má v kalendári zaznačené ako v blízkej budúcnosti, čo znamená, že ak to vyjde, Phantasmagoria by mohla Burtonovi spôsobiť nedostatok peňazí. Teda, minimálne rozlúčkovú jazdu s jeho nedávnym úspechom. Manson hovorí, že jeho film bude vyzerať ako kniha, skúmajúca Carrollov reálny život. A s pridaním nejakých tých nechutných povedačiek, ktoré sa o autorovi šíria, každopádne, Mansonov projekt o Carrollovi vás bude strašiť v snoch, keď ho vypustia na verejnosť.

Well... Imrich, už viem, čo budeme pozerať! XD
Takže, možno sa teraz pýtate, ako skončila reálna Alica. Hneď si odpovieme. :)

Zomrela vo veku 82 rokov, 16. novembra 1934. Pravdepodobne na starobu.

Doteraz sa ale nevie, čo mala s Carrollom a asi sa to už nikdy nedozvieme. No o Carrollovi bolo známe, že mal úchylku na deti. Pedofil jeden.

With love, your Nana.

Prekladateľ: Nana
Originál: http://www.mtv.com/news/2433045/five-disturbing-versions-of-alice-in-wonderland-that-werent-created-by-tim-burton/

Ruined Childhood Week: Adventure Time (3. Deň)

15. srpna 2016 v 13:58 | Nana
NANA IS HEEERE!
Helou, madafadas! XD Včera bola drsná Popoluška, dnes si dáme stratenú epizódu Adventure Time. :3 A pomaly začínam uvažovať, koho asi otagujem na konci týždňa. :D Whatever! Poďme na to. :3
Can I ruin your childhood? ^^
...ENJOY! ;)

Pravdepodobne každý z vás pozná populárnu šou ,,Adventure Time" na stanici Cartoon Network. A pravdepodobne ste všetci videli premiéru... alebo ste si to aspoň mysleli.

Práve som bol v obývačke, bolo asi pol štvrtej ráno a ja som sa díval na TBS. Prechádzal som TV programom a zrazu som narazil novú epizódu Adventure Time s názvom ,,Sokratesovo Želanie". Bolo to čudné, pretože v tomto čase väčšinou išlo Plávanie Pre Dospelých. Premýšľal som nad tým, takže som prepol kanál na Cartoon Network, intro šou práve skončilo. Pohodlne som sa usadil, a čakal som, kým najnovšia epizóda začne.

To, čo som videl, bolo nadmieru znepokojujúce. Začalo sa to Kráľovstvom Sladkostí, Finn a Jake sa hnali proti dverám. Prerazili ich a ja som videl, ako nejaký drak odhryzol Pepermintovému Sluhovi hlavu. Krv mu vystrekla z hrdla a vtedy drak zbadal Finna a Jakea. Drak, prekvapujúco, odletel.

Pár prechádzal hradom, ako tak išli, videli obyvateľov Kráľovstva Sladkostí, niektorí sedeli a priblbo sa usmievali, iní boli mŕtvi. Prešli okolo Škoricového Drdola, ktorý tam sedel, no zrazu vyskočil na Jakeov chrbát. Finn sa ho snažil odhodiť, ale nepodarilo sa mu to. Jake zrazu zhnedol, vydával zo seba mľaskanie, spolu s výkrikmi a pomaly mizol zo záberu. Finn opatrne pokračoval v ceste.

Dostal sa do hlavnej časti paláca. Zazrel som Princeznú Žuvačku sediacu na tróne.

,,Oh, Finn, moc ti ďakujem, že si prišiel! Všetci moji obyvatelia boli premenení v zombies!"

Hneď, ako dopovedala, sa audio skreslilo.

,,Niet zač, Princezná. Po ceste sem som stratil Jakea... nevieš, ako by som mu mohol pomôcť?" Audio sa opäť prekrútilo.

,,Finn, nemôžme pomáhať ľuďom v Japonsku, no nie?" Finn prišiel bližšie.

,,V Japonsku? Čo to--" Zrazu sa trón roztriasol a potom ukázal zelenú Princeznú Žuvačku a bez polovice jej tela. Všetko, čo zostalo, boli kosti. Skočila na Finna a odporne mu odhryzla hlavu. Krv vystrekla, keď Finn padol k zemi, mŕtvy.

,,Down With The Sickness" začalo hrať, keď niektorí cukroví zombies odnášali telá Jakea a Finna von. Zhodili ich z útesov a potom oslavovali. A zrazu sa vrátili do normálu. Z ničoho nič, sa z trávy stal chumáč pijavíc. Popravde, zo všetkého sa stal chumáč pijavíc. Cukroví obyvatelia boli vcucnutí do diery s pijavicami a pomaly umierali. Obrazovka sčernala a na nej sa zjavil biely text:
,,TÁTO EPIZÓDA SERIÁLU ADVENTURE TIME BOLA VLÁDOU ODSTRÁNENÁ ZA NEVHODNÝ OBSAH. PROSÍM, POKRAČUJTE V POZERANÍ OBYČAJNÝCH SERIÁLOV NA CARTOON NETWORK."

Bola to traumatická skúsenosť, samozrejme. Pomaly som sa pobral spať, a ráno ma zobudila mama: Začínal sa nový školský rok.


Prekladateľ: Nana
Originál: http://geosheas-lost-episodes.wikia.com/wiki/Adventure_Time:_Socrates'_Wish_(The_Lost_Episode)

Ruined Childhood Week: Cinderella (2. deň)

14. srpna 2016 v 19:34 | Nana |  Challenge, TAG-y a podobné vtipné záležitosti
NANA IS HEEERE!
Zdrávo, blogery! Včera sme tu mali brutálnych mimoňov (odvtedy sa ich bojím 0n0), dnes... Vám prinášam Popolušku v originálnej a mnou preloženej verzií od bratov Grimmovcov! ^^ Btw, práve mi tu z ničoho nič padli rožky. ;-; No nič, späť k veci! Ak očakávate koniec typu: Žili šťastne až do smrti, tak sa mýlite, Popoluška sa miestami hrá na nindžu a jej ocko tiež nie je tak úžasný, ako sa zdá. :) Stop spoilerom, tu to máte!
...ENJOY! ;)


Manželka bohatého muža ochorela, a keď cítila, že jej koniec je blízko, zavolala si jej jedinú dcéru k posteli a povedala: ,,Dieťa drahé, zostaň pobožná a dobrá, a potom ťa náš drahý Boh bude navždy chrániť, a ja budem na teba dozerať z neba a budem ti na blízku." S týmto zavrela svoje oči a zomrela.

Dievča chodilo k jej hrobu každý deň a plakalo, no zostalo pobožné a dobré. Keď prišla zima, sneh roztrúsil bielu pokrývku na hrob, a keď jar, slnko ju zase odstránilo, a muž si vzal inú ženu.

Táto žena si so sebou do domu doniesla dve dcéry. Boli nádherné, s peknými tvárami, no zlými a temnými srdciami. Časy boli kruté pre to úbohé nevlastné dieťa.

,,Prečo by tá hlúpa hus mala sedieť v salóne s nami?" povedali. ,,Ak chce jesť chlieb, tak si ho musí zaslúžiť. Padaj do kuchyne, slúžka!"

Odniesli preč jej nádherné oblečenie, obliekli ju do starej šedej haleny, a dali jej drevené topánky. ,,No pozrime sa na pyšnú princeznú! Aká je vyparádená!" kričali a smiali sa jej, ako ju tak viedli do kuchyne.

Tam musela ťažko pracovať od rána do večera, vstávať pred úsvitom, doniesť vodu, zapáliť oheň, navariť, a umyť. Okrem toho, sestry spravili hocičo, aby jej ublížili. Robili si z nej srandu, kvôli nej rozsypali hrach a šošovicu do prachu, takže si musela sadnúť a znovu to pozbierať. Večer si, unavená z práce, nemala kam ľahnúť, nebola tam pre ňu žiadna posteľ. Namiesto toho musela spávať pri ohnisku v popole. A pretože vždy vyzerala zaprášene a špinavo, volali ju Popoluška.

Jedného dňa sa stalo, že otec išiel na trh a spýtal sa jeho dvoch nevlastných dcér, čo im má priniesť.

,,Krásne šaty," povedala jedna.
,,Perly a šperky," povedala druhá.
,,A ty, Popoluška," povedal, "čo chceš ty?"
,,Otče, odtrhni mi prvú vetvičku, ktorá sa ti zachytí o klobúk po ceste domov."

A tak on kúpil krásne šaty, perly a šperky pre jeho dve nevlastné dcéry. Keď sa vracal domov, prechádzal cez zelené húštie, a liesková vetvička sa o neho zachytila, a stiahla mu klobúk. Potom odlomil tú vetvičku a vzal si ju so sebou. Prišiel domov, a dal svojim nevlastným dcéram to, o čo ho požiadali, a Popoluške dal konár z lieskového kríčka.

Popoluška mu poďakovala, išla k hrobu svojej matky, a zasadila do neho tú vetvu, a plakala tak moc, že jej slzy na to stiekli a poliali to. Vyrástol z toho nádherný strom.

Popoluška chodila k tomu stromu trikrát každý deň, a pod ním plakávala a modlila sa. Biely vták zakaždým zletel k stromu, a hocikedy vyslovila želanie, vták jej zniesol dolu to, čo si želala.

Teraz sa stalo, že kráľ vyhlásil festival, ktorý mal trvať tri dni. Všetky krásne mladé dievčatá z krajiny boli pozvané, takže si jeho syn mohol vybrať nevestu. Keď sa o tom dve nevlastné sestry dozvedeli, že aj ony boli pozvané, boli v dobrej nálade.

Zavolali Popolušku, a hovoria: ,,Vyčeš nám vlasy. Očisti nám topánky a pripevni tam pracky. Ideme na festival do kráľovho hradu."

Popoluška poslúchla, ale smutne, pretože ona by s nimi tiež chcela ísť tancovať. Prosila jej nevlastnú mamku, aby mohla ísť.

,,Ty, Popoluška?" povedala. ,,Ty, celá pokrytá prachom a špinou, by si chcela ísť na festival? Nemáš ani žiadne šaty, ani topánky, a už by si chcela tancovať!"

Napriek tomu, pretože Popoluška sa stále pýtala, jej nevlastná mama napokon povedala: ,,Mám pre teba rozsypanú misku hrachu v šošovici. Ak to pozbieraš do dvoch hodín, potom môžeš ísť s nami."

Dievča vyšlo zadnými dverami na záhradu a zavolalo: ,,Vy poslušní holúbkovia, vy hrdličky, a vy všetci vtáci na oblohe, príďte a pomôžte mi zbierať:
Tie dobré idú do hrnca,
Tie zlé idú do vášho zobáčika."

Dvaja bieli holúbkovia prileteli cez kuchynské okno, po nich hrdličky, a nakoniec všetky vtáky spod oblohy, prišli vírivo a hemžili sa dovnútra, a poletúvali okolo šošovice. Holuby prikývli a začali zbierať, zbierať, zbierať, zbierať. A tí ostatní tiež začali zbierať, zbierať, zbierať, zbierať. Roztriedili všetko dobré obilie do misky. Prešla ťažko jedna hodina a už boli hotoví, a všetci vyleteli zase von.

Dievča vzalo misku jej nevlastnej matke a bolo šťastné, myslelo si, že teraz s nimi bude môcť ísť na festival.

Ale jej nevlastná matka povedala: ,,Nie, Popoluška, nemáš žiadne šaty, a ani nevieš tancovať. Každý sa na tebe bude smiať."

Popoluška začala plakať, a potom nevlastná mama povedala: ,,Môžeš ísť s nami, ak si schopná roztriediť dve misky šošovice od prachu, do jednej hodiny." Potom si pomyslela: ,,Nikdy to nedokáže stihnúť."

Dievča vyšlo zadnými dverami na záhradu a zavolalo: ,,Vy poslušní holúbkovia, vy hrdličky, a vy všetci vtáci na oblohe, príďte a pomôžte mi zbierať:
Tie dobré idú do hrnca,
Tie zlé idú do vášho zobáčika."

Dvaja bieli holúbkovia prileteli cez kuchynské okno, po nich hrdličky, a nakoniec všetky vtáky spod oblohy, prišli vírivo a hemžili sa dovnútra, a poletúvali okolo prachu. Holuby prikývli a začali zbierať, zbierať, zbierať, zbierať. A tí ostatní tiež začali zbierať, zbierať, zbierať, zbierať. Roztriedili všetko dobré obilie do misiek. Do pol hodiny boli hotoví, a všetci vyleteli zase von.

Dievča vzalo misky jej nevlastnej matke a bolo šťastné, myslelo si, že teraz s nimi bude môcť ísť na festival.

Ale jej nevlastná matka povedala: ,,To je na nič. Nejdeš s nami, lebo nemáš šaty a ani nevieš tancovať. Hanbili by sme sa za teba." S týmto sa otočila Popoluške chrbtom, a pobrala sa preč spolu s jej dvomi pyšnými dcérami.

A keď teraz nikto nebol doma, Popoluška išla navštíviť matkin hrob pod lieskovým stromom a vyriekla:
Zatras a zachvej sa, stromček malý,
Zlato a striebro sem dolu daj mi.

Potom jej vták hodil strieborné a zlaté šaty k nohám, a črievičky ozdobené hodvábom a striebrom. Rýchlo na seba hodila šaty a išla na festival.

Nevlastné sestry a nevlastná matka ju nespoznali. Mysleli si, že je to nejaká cudzia princezná, pretože v zlatých šatách vyzerala naozaj nádherne. Ani si nespomenuli na Popolušku, mysleli si, že sedela doma v špine, a hľadala šošovicu v prachu.

Princ k nej pristúpil, vzal ju za ruku a tancoval s ňou. Okrem nej, už nechcel tancovať so žiadnou inou. Nepustil jej ruku, a hocikedy hocikto prišiel, povedal: ,,Ona je moja tanečná partnerka."

Tancovali až do večera, a potom chcela ísť domov. No princ povedal: ,,Pôjdem s tebou a vyprevadím ťa," pretože chcel vedieť, komu toto nádherné dievča patrí. Napriek tomu, utiekla mu a skočila do holubieho výbehu. Princ čakal, kým prišiel jej otec, a potom mu povedal, že to neznáme dievča skočilo do výbehu pre holubov.

Starý muž sa zamyslel: ,,Mohla to byť Popoluška?"

Vzal si sekeru a sekak ňou dovtedy, kým sa nedostaj do holubieho výbehu, no nikto tam nebol. Keď prišli domov, Popoluška ležala v prachu a oblečená v jej špinavých veciach. V krbe tlmene horela malá olejová lampička. Popoluška vyskočila z holubieho výbehu a utekala pod lieskový strom. Tam si vyzliekla jej krásne oblečenie a položila ich na hrob, a vták ich potom odniesol preč. Potom, odetá v šedej handre, sa vrátila do prachu v kuchyni.

Ďalšieho dňa, keď sa festival znovu začal, a jej rodičia a nevlastné sestry odišli, Popoluška prišla k lieskovému stromu a povedala:
Zatras a zachvej sa, stromček malý,
Zlato a striebro sem dolu daj mi.

Potom jej vták zniesol k nohám ešte vznesenejšie šaty než tie z minulého dňa. Keď sa Popoluška zjavila na plese, všetci boli okúzlení jej krásou. Princ počakal, kým prišla, potom ihneď vzal jej ruku, a tancoval iba s ňou. Keď prišiel niekto iný a požiadal ju o tanec, on povedal: ,,To je moja tanečná partnerka."

Keď nadišiel večer, chcela odísť, a princ ju nasledoval, chcel vedieť, v ktorom dome býva. Ale ona od neho utiekla do záhrady za domom. Nádherný vysoký strom tam stál, viseli na ňom tie najchutnejšie hrušky. Vyliezla po ňom obratne ako veverička, a princ nevedel, kam sa podela. Počkal až do príchodu jej otca, a potom mu povedal: ,,Ušla mi neznáma dievčina a ja verím tomu, že vyliezla na hruškový strom."

Otec si pomyslel: ,,Môže to byť Popoluška?" Mal so sebou sekeru a tak zrezal strom, no nikto na ňom nebol. Keď prišli do kuchyne, Popoluška ležala v prachu ako zvyčajne, no predtým skočila z druhej strany stromu, vrátila vtáčikovi krásne šaty a dala si na seba šedú zásteru.

Tretieho dňa, keď jej rodičia a sestry odišli, Popoluška zase navštívila mamin hrob a povedala stromku:
Zatras a zachvej sa, stromček malý,
Zlato a striebro sem dolu daj mi.

Tentoraz jej vták spustil skvostnejšie a úžasnejšie šaty, než aké kedy mala a črievičky boli celé zo zlata. Keď prišla na festival v týchto šatách, všetci boli tak uchvátení, že nevedeli čo povedať. Princ tancoval len s ňou, a keď ju niekto požiadal o tanec, povedal: ,,To je moja tanečná partnerka."

Keď sa zotmelo, Popoluška chcela odísť, a princ sa ju snažil odprevadiť, ale ona mu utiekla tak rýchlo, že ju nestihol nasledovať. Princ, ako inak, mal pripravenú pascu. Medzi schodmi boli veľké rozdiely. Ako tak utekala dolu, ľavá črievička sa jej zachytila v medzere. Princ ju zdvihol. Bola maličká a pôvabná, a celá zo zlata.

Ďalšie ráno prišiel s črievičkou k mužovi domov a povedal: ,,Žiadna nebude mojou ženou, okrem tej, ktorej pasuje táto črievička."

Dve sestry to rady počuli, lebo mali pekné nohy. Staršia si vzala topánku a išla si ju vyskúšať do svojej izby, s jej matkou v pätách. Nemohla do črievičky napchať svoj veľký palec, takže jej črievička bola moc malá. Potom jej matka dala nôž a povedala: ,,Odrež si palec. Keď budeš kráľovnou, už nikdy nebudeš musieť chodiť pešo."

Dievčina si odrezala palec, napchala si nohu do črievičky, prehltla bolesť, a vyšla za princom. Vysadil ju na svojho koňa a odcválal s ňou. Avšak, keď prechádzali okolo hrobu, na lieskovom strome sedeli dvaja holúbkovia a vykrikovali:
Hrkú, hrkú!
Pozri sa na jej krvavú topánku.
Črievička jej je príliš tesná,
To nie je pravá nevesta!

Pozrel sa na jej chodidlo a zbadal, ako z črievičky vyteká krv. Otočil svojho koňa a vzal falošnú nevestu domov a povedal, že ona nie je tá pravá a že by si druhá sestra mala vyskúšať črievičku. Išla do svojej izby a bez problémov vopchala prsty do črievičky, ale jej päta bola moc veľká.

Potom jej matka dala nôž a povedala: ,,Odrež si kus z päty. Keď budeš kráľovnou, už nikdy nebudeš musieť chodiť pešo."

Tak si dievča odrezalo kus päty, napchalo nohu do topánky, prehltlo bolesť a išlo za princom. Vzal ju na koňa, ako svoju nevestu a uháňal s ňou preč. Keď išli okolo lieskového stromu, sedeli tam dvaja holúbkovia a vykrikovali:
Hrkú, hrkú!
Pozri sa na jej krvavú topánku.
Črievička jej je príliš tesná,
To nie je pravá nevesta!

Pozrel sa dole na jej nohu a videl, že jej pančucha je celá červená a ako z topánky vyteká krv. Potom otočil koňa a opäť vzal falošnú nevestu domov.

,,Toto tiež nie je tá pravá," povedal. ,,Nemáte ešte ďalšiu dcéru?"
,,Nie," povedal muž. ,,Potom už len zmrzačená malá Popoluška z môjho prvého manželstva, ale je nemožné, aby ona bola nevestou."

Princ im prikázal, aby ju doviedli, ale matka povedala: ,,Och, nie, je príliš špinavá. Nikto ju nemôže vidieť."

Ale princ si trval na svojom, a tak museli zavolať Popolušku. Najprv si umyla ruky a tvár, potom prišla a poklonila sa princovi, ktorý jej dal zlatú črievičku. Sadla si na sedačku, vyzula si ťažkú drevenú topánku a obula si črievičku, ktorá jej sedela perfektne.

Keď sa postavila a pozrela sa princovi do tváre, on spoznal to nádherné dievča, s ktorým tancoval. Vyriekol: ,,Ona je moja pravá nevesta."

Nevlastná matka a dve sestry boli pohoršené a bledé od hnevu. Princ, ako inak, vzal Popolušku na svojho koňa a trielil s ňou preč. Ako tak prechádzali okolo lieskového stromu, dvaja bieli holúbkovia zakričali:
Hrkú, hrkú!
Nemá krvavú topánku.
Topánka jej nie je príliš tesná,
Toto je pravá nevesta!

Potom, čo toto zakričali, obaja vyleteli a usadili sa na Popoluškiných pleciach, jeden na pravom, druhý na ľavom a zostali tam sedieť.

Keď sa usporiadala svadba, prišli aj dve falošné sestry, ktoré chceli získať Popoluškinu priazeň a privlastniť si jej bohatstvo. Keď svadobný pár prešiel bránami kostola, staršia sestra vykročila po ich pravici a mladšia po ich ľavici, a holuby každej z nich vyrvali jedno oko. Potom, ako vyšli z kostola, tá staršia bola po ľavej strane a mladšia po pravej strane, a tak obom holuby vypichli aj druhé oko. A tak, pre ich zlomyseľnosť a faloš, boli potrestané slepotou, až kým nezomreli.

Prekladateľ: Nana
Originál: http://www.pitt.edu/~dash/grimm021.html

Ruined Childhood Week: Minions (1. deň)

13. srpna 2016 v 22:43 | Nana |  Challenge, TAG-y a podobné vtipné záležitosti
NANA IS HEEERE!
Helou, vážení! XD Tak, dnes odštartujeme novú challenge! Nenašla som ju, vymyslela som ju. :D Každý, komu sa táto výzva zapáči a chcel by ju skúsiť, tak kľudne. c:
Challenge spočíva v tom, že 7 dní po sebe, čiže týždeň, musíte prekladať alebo písať články na tématiku (temných) rozprávok. Skrátene, musíte Vašim čitateľom (aj sebe xD) zničiť detstvo. Verte mi, že to nie je tak ľahké. XD
Ale keď som túto Creepypastu čítala kamarátke, ani jedna z nás už nemá na Minionov rovnaký pohľad. 0.0
Aké sú pravidlá?
1. Preklad/článok musí byť samozrejme Váš.
2. Malo by to byť desivé, alebo nechutné, výber nechám na Vás. :D
3. Aby bola sranda, otagujte 1 blogera/blogerku na konci týždňa (posledný deň výzvy) a ten by mal výzvu takisto splniť. Samozrejme, nikoho do toho nenúťte. c:
Inak je všetko na Vás, ako sa s tým vyhráte. Btw, Ponypasty a Poképasty s touto challengeou absolútne nesúvisia, tak to tam nezaťahujte. :)
Well, to je asi všetko k obkecávaniu, teraz k samotnej challengei!
Can I ruin your childhood? :3
...ENJOY! ;)


Je asi deväť hodín večer. Sedíš v obývačke, prepínaš televízne kanály. Konečne nájdeš niečo na pozeranie. Vyzerá to, že je to film Despicable Me. Pamätáš si ten film. Videl si ho iba raz a nemal si ho zrovna v láske, teda, nedá sa povedať, že by si ho nenávidel. Keďže v tomto momente nemáš čo robiť, rozhodneš sa pozerať film. Hneď ako prepneš na kanál, vidíš, že je niečo zle. Namiesto priateľského rodinného filmu, ktorý si očakával, vidíš naozaj tmavú chodbu. Nič sa nehýbe a všetko je potichu, okrem bzučiaceho ticha.

Takto to pokračuje pár minút predtým, než kamera pomaly zaostrí do miestnosti. Vidíš na zemi ležať Grua, so sekerou v chrbte. Rozlieva sa pod ním bazénik krvi. Nebola to CG krv. Vyzerala byť... reálna. Obraz sa začne skreslovať, začuješ neznáme šepkanie. Znechutene, a s pocitom, že si videl dosť, vezmeš ovládač a snažíš sa prepnúť na iný kanál, ale nefunguje to. Vrhneš sa k televízií a stlačíš tlačidlo na vypínanie, ale nefunguje to. Zachytíš záblesk spáľne, kde Margo, Edith a Agnes visia obesené zo stropu. Slučka sa napína okolo ich krku, ako sa kývu sem a tam, zatiaľ čo ich krv steká z ich zranených tvárí na podlahu. Cítiš, ako ti v bruchu kypí žlč, kým stále stláčaš tlačidlo, no televízia sa nevypína.

Vidíš, ako kamera zaostruje na mŕtve telá dievčat asi na dve minúty, ich telá sa húpu dopredu a dozadu. Opäť tam nie je žiadny zvuk. Všade po stenách je krv, v Edithinom chrbte je zarazený nôž. Potom sa kamera pomaličky otočí a tebe začne tuhnúť krv v žilách. Vidíš jedného z minionov. Z tých malých žltých minionov, ktorých každý zbožňuje, stáť pred kamerou, dívať sa na teba. Jeho ústa sú skreslené do chorého a zvráteného úškrnu. Je celý pokrytý krvou a jeho oči majú v sebe nádych bláznovstva. Zakopneš, a minionove oči v televízií ťa sledujú, zatiaľ čo sa stále uškŕňa, ukazujúc žlté, skazené zuby.

Dívaš sa, ako pomaly dvihne prst k ústam a vysloví: ,,Šššššššššš..." a začne sa chichotať. Obraz sa zdeformuje a ty začuješ démonický smiech, pomaly ale isto vzrastajúci, hlasnejší a hlasnejší! Zakryješ si uši, snažiac sa vyhnúť sa tomu zvuku diabolského smiechu, ale ten zvuk sa stupňuje, je to stále hlasnejšie, a hlasnejšie, a hlasnejšie! Potom sa televízia vypne. Zvuky ustanú a ty si sám v obývačke. Pomaly si stiahneš ruky z uší, zhlboka dýchaš, myslíš si, že sa potrebuješ iba vyspať. Hneď, ako sa upokojíš, televízia sa zrazu preberie k životu s tvárou miniona na obrazovke, krv steká po monitori, a zrazu začuješ výkrik malého dievčaťa. Potom od šoku odpadneš.

Strhneš sa v posteli. Lapeš po dychu, ako sa tak rozhliadaš po tmavej miestnosti, no nikde nič. Úľavou si vydýchneš a padneš späť na posteľ, upokojený tým, že to bol len sen. Pomaly začneš zase zaspávať. Ale potom... hneď vedľa tvojej postele. Začuješ chichot, nasledovaný tichým: ,,Šššššššš..."

Prekladateľ: Nana
Originál: https://www.wattpad.com/24385718-the-ultimate-creepypasta-collection-dispicable-me

Those Fucking Fingers

12. srpna 2016 v 12:12 | Nana |  Creepypasta - preklady
NANA IS HEEERE!
Čus, noobs! x3 (tento pozdrav sa mi páči! :D) Na dnes tu mám pre Vás ďalšiu Creepypastu a... je... OMG, úžasná! 0u0 Už len ten názov! :D A naviac, myslím si, že by to fakt mohlo byť pravdivé! 0n0 Well, nebudem ďalej zdržiavať, ideme na to!
...ENJOY! ;)

Pamätám si vec, ktorá ma strašila v snoch, keď som bol ešte dieťa. Pravdivý príbeh.

Nikdy som tomu nedal meno, pretože to pochádzalo ešte z mojich prvých spomienok. Tie zasraté pavúčie prsty... zarývalo sa mi nimi do kože.


Mučilo ma to počas detstva, figúra strachu a hororu.

Škriabal som, kopal som a bil som sa s rodičmi, a napokon som sa zrútil a prosil ich: ,,Neuspávajte ma! Neuspávajte ma!"

Nakreslil som vám pár obrázkov.


Bolo to kosť a koža. Vyzeralo to nezdravo, akoby to zožierala nejaká neustála choroba.

Napriek tomu, bolo to vysoké. Nevyčerpalo sa to pri hrozivom bdení nad mojím detstvom.

Pozorovalo ma to v mojich snoch ako tieň, a dívalo sa to na mňa. Niečo na štýl Slendermana, neustále pozorovanie.

Bol som si istý, že plánuje mi ublížiť.


Povedal som rodičom o mojich zlých snoch, a nakreslil im obrázky mojej nočnej mory.

Keď som prestal hovoriť, poslali ma k detskej psychologičke. Tá im povedala, že to bolo podmienené autonehodou, pri ktorej zomrel môj bratranec.

Bolo im povedané, aby si z toho nič nerobili, ale aby sa so mnou rozprávali o veciach, ktoré by ma mohli zaujímať.

Tie sny sa postupne zhoršovali.

Už ma to viac nepozorovalo.

Zabíjalo ma to.

Zarylo mi prsty do kože, a nechalo ma vykrvácať.


Po nejakom čase sa to v spôsoboch vraždenia stalo kreatívnejším. Vzalo ma to cez temné lesy, alebo hádzalo mnou ponad budovy.

Vypichlo mi to oči a vytrhlo miechu.

Cítil som každý rez, každú modrinu a vsunutie. Cítil som kurva všetko, čím ma táto nočná mora donútila prejsť. V tomto bode som mal asi desať, alebo jedenásť rokov. Späť do 2002-2003.


Malo to prázdne oči, a ja som cez ich rozľahlú prázdnotu videl vnútro jeho lebky. Ústa toho stvorenia boli nekončiaca diera zubov a čiernej tekutiny. Mastné vlasy tomu viseli približne po ramená, a niekde v tejto oblasti mu vytŕčal kus kosti. Malo to nozdry ako plaz, len čiarky, ale nedokážem povedať, kde to malo uši, a či ich vôbec malo.

Bolo to celé dotrhané, a vydávalo to zvuky, niečo medzi smiechom lovca, hrdelným výsmechom, syčaním a mrmlaním.

To niečo malo nohy skoro ako kura, aj keď rovnako chorobne biele ako zbytok tela.

Bol som vydesený z tejto veci, z tejto existencie, z tejto príšery. Hralo sa to so mnou jeho sadistické hry každú noc, a mňa to totálne zničilo.


Rozvinula sa u mňa porucha príjmu potravy, a každé ráno som sa sprchoval tak dôkladne, že sa mi začala trhať koža. Bol som presvedčený, že tá vec jednoducho prestane, ak budem čistý, ale ono to neprestalo.

Keď si toto opäť čítam, uvedomujem si, že to vyzerá, akoby som to pripravil a ja sám bol tou príšerou.

Nie. Teraz si to ujasnime. Som človek. Poruchy nakoniec prestali. Chodím na univerzitu a mám 19 rokov.

Napriek tomu, už som to s touto skurvenou nočnou morou ďalej nezvládal.


V lete 2009 som sa pokúsil o samovraždu. Mal som 17. (Som z Austrálie. Ak ste zo Severnej Hemisféri, tak u vás bola zima.)

Snažil som sa podrezať si žily v mojej izbe, so zamknutými dverami.

Moji rodičia ma, samozrejme, našli. Leteli so mnou do nemocnice, a ,,dali ma dokopy".

Je to vtipné. Už nikdy viac som to nevidel. Prajem si, aby som mal pre vás lepší koniec, ale bolo to takto.

Nechalo ma to, a ja stále neviem, či som šialený alebo lovený.

Prekladateľ: Nana
Originál: http://creepypasta.wikia.com/wiki/Those_Fucking_Fingers

Sad Kitten

11. srpna 2016 v 15:08 | Nana |  Creepypasta - preklady
NANA IS HEEERE!
Kreativita ma jaksi neopúšťa a tak som ju využila na prekladanie. :3 Btw, začínam makať na jednom YT projekte (zatiaľ sama) a robím to len pre Vás, ako nejakú tú odmenu za moje prvé leto s vami. c: Thanks!
Well, mali by sme začať k veci. :D
Prinášam Vám preklad dosti podivnej Creepypasty s názvom Sad Kitten. Úplne mi to pomotalo hlavu, tak dúfam, že nie som jediná. XD
...ENJOY! ;)

Mačacie videá.

Čo viac dodať?

Som závislák na mačacích videách, mačacích fotkách, na všetkom, čo má niečo spoločného s mačkami. Mačky sa chovajú pošetilo, bláznivo, šialene... dokonca aj spávajú vo vtipných pozíciach.

Stalo sa to počas preflákanej noci strávenej civením na mačacie videá, keď môj život takmer skončil. Úprimne môžem povedať, že som si to naozaj želal.

Díval som sa na mačacie klipy na Youtube, na nejaký nový nahratý obsah. Väčšina z toho nebola veľmi zaujímavá, ale drahokamy nenájdete bez prehrabávania sa blbosťami.

Našiel som ,,Smutné Mača" cez komentáre na jednom z týchto videí.

,,To je vtipné, ale ak chcete vidieť niečo nové a zaujímavé, pozrite si Smutné Mača!"

Bol tam divný odkaz, a ja som naň klikol. Jedno z tých zlých rozhodnutí.

Na videu bolo ukázané malé mačiatko, ktoré vyzeralo, akoby malo smutnú tvár. Skrivené malé ústa, privreté oči sklopené dolu, ako keby malo začať plakať. Bola to dlhosrstá strakatá mačka... veľmi jednoduchá a krehko vyzerajúca, čo len pridalo na jej depresívnej osobnosti.

Sadlo si na holú drevenú podlahu a dívalo sa do kamery. Pomyslel som si, že to vyzeralo ako obrázok, teda okrem momentov, kedy žmurkalo.

A potom, príbeh sa začal.

Bol to roztomilý, slabý malý hlások niekoho, kto daboval video, napríklad mladá žena snažiaca sa napodobniť malého chlapca.

,,Všetci moji bratia a sestry boli vzatí preč a ja som bol jediný, koho nikto nechcel."

Na kraji oka som pocítil slzu.

,,Som úplne sám a žiadna zo starších mačiek sa o mňa nepostará."

Ďalšia slza.

,,Som hladný, ale neviem, čo môžem zjesť, lebo som sa to nikdy nenaučil."

Slzy sa mi kotúľali po lícach, cez moju bradu, dole krkom, nemohol som prestať, a nedokážem si to vysvetliť.

Moje oblečenie bolo premočené a moje ruky boli mokré, ako som si tak utieral a utieral tvár, snažiac sa dať dokopy.

Konečne som prerušil očný kontakt so smutným mačaťom a nabehol som do kúpeľne.

Pozrel som sa do zrkadla, zúfalo sa snažiac prísť na to, čo sa stalo a čo mi to divné video spôsobilo.

Slzy boli teraz úplne všade a ja som ich nemohol zastaviť, akokoľvek veľmi som to chcel.

Umývadlo plné krvi.

Tak veľa sĺz. Slzy odhalujúce svaly a kosti. Moje oči a koža sa ďalej trhali v rozširujúcich sa fraktáloch, až pokým moja tvár nebol iba dotrhaný chaos.

Všetko, čo som mohol spraviť, keď som padol na podlahu, bolo dúfať a modliť sa, aby to mača našlo domov.
Prekladateľ: Nana
Originál: http://creepypasta.wikia.com/wiki/Sad_Kitten

Don't Forget To Smile

9. srpna 2016 v 10:33 | Nana |  Creepypasta - preklady
NANA IS HEEERE!
Zdravím Vás, korytnačky moje. c: Dnes sa vidíme opäť pri Creepypaste! *potlesk* Vyzerá to na nabitý august, tak si ho užime! x3
Btw, keď sme pri tom, Nana si založila FB stránku a ask, tak keby ma chcel niekto stalkovať... :D
Dobre, už žiadne zbytočné kecy a ideme na to! ;P
...ENJOY! ;)

Operátor: ,,Dobrý večer, 911, aký je váš problém?"

Volajúci: ,,Áno, dobrý večer, potrebujem pomoc, moja kamarátka sa ma snaží zabiť."

Operátor: ,,Čo myslíte tým, že sa vás snaží zabiť, čo sa stalo?"

Volajúci: ,,Neviem, bavili sme sa u mňa doma, potom vzala zošívačku a začala si zošívať oči a ústa, skoro ma porazilo, a potom povedala: 'Nezabudni sa usmiať,' a napadla ma."

Operátor: ,,Ste zranený?"

Volajúci: ,,Nie, nie som, prekvapujúco."

Operátor: ,,Prekvapujúco?"

Volajúci: ,,Áno, ona mala..."

*telefón padne*

Operátor: ,,Pane, pane, ste stále tam?"

*vzdialená reč*

Neznáma: ,,Tam si, hľadala som ťa."

*vzdialený krik*

Volajúci: ,,NIE, CHOĎ ODO MŇA PREČ!"

*plač*

Neznáma: ,,Prečo plačeš? Úsmev."

Operátor: ,,Pane, ste v poriadku?"

*telefón sa zdvihne*

Neznáma: ,,Nezabudni sa usmiať."

*zavesí*

Tento hovor sme obdržali 24. júla 2014 o 20:46. Dôvod, prečo sme čakali tak dlho, aby sme to vypustili na verejnosť, je pretože keď polícia prišla k miestu činu, zistili sme, že tam bola sestra obete. Bola svedkom toho všetkého, keď sa schovávala v skrini. Prešla si niekoľkými týždňami terapie, a bola schopná o tom prvý raz hovoriť. Ak ste videli túto osobu, kontaktuje políciu hneď, ako sa dá.

Prekladateľ: Nana
Originál: http://redcake1.deviantart.com/art/Don-t-Forget-To-Smile-505575248

Kam dál