Sweet Nightmares

23. dubna 2016 v 14:06 | Nana |  Creepypasta - preklady
NANA IS HEEERE!
Čaviny ženy a muži, Nana sa nejako prekonáva a vydáva druhý článok v týždni. :0 Každopádne!
Dnes tu mám pre Vás preklad jednej celkom fajn Creepypasty, mne osobne sa miestami stavali vlasy dupkom. I hope you'll enjoy it, and... yeah. :D
Takisto, pri prekladaní tejto fajnej Creepypastičky som mala v hlave moju dobrú kamarátku Nightmare a tak by som jej ju chcela venovať. ^u^
...ENJOY! ;)

...Sú tri hodiny ráno.

Stalo sa to niekedy v týchto dňoch- poznáš to. Keď nič nevyzerá, že by bolo na dobrej ceste a nikto nevyzerá, že by mal dobrú náladu. Samozrejme, že by si sa mal zobudiť o tretej ráno.

Po prebudení si sebou trhol a namiesto toho, aby si si rovno sadol, skrútil si sa do zvláštnej plodovej pozície. Môžeš si myslieť, že to bolo kvôli tomu, pretože ti bola zima- radiátor nesmie byť zapnutý. Samozrejme, že radiátor by nemal byť zapnutý.

Prevalíš sa a otočíš sa, no na tejto jednorázovej posteli, na ktorej ležíš, nie je nič pohodlné. Každý raz, keď sa otočíš, cítiš ďalší uzol plížiť sa do tvojho chrbta, každý sval mihotajúci sa vo vlastnom malom odpore voči tvojmu telu. Snažíš sa prevaliť na brucho.

Mala by to byť úľava, okrem toho faktu, že musíš natiahnuť krk na jednu stranu, aby si mohol dýchať. Otočíš sa na pravú stranu, tvárou v tvár stene, a proste len skúsiš a otupene preskúmaš, aká čierna tma je. Nevidíš svoju stenu, ale mala by byť len stopu od tvojej hlavy. Je to smiešne. Tá tma, keď zavrieš a otvoríš oči, je takmer rovnaká.

A vtedy ti to dopne. Ako náhle zavrieš oči, záplavy obrázkov sa vrátia späť. Mal si nočnú moru- jednu z tých, kde môžeš presne pociťovať, alebo v tvojom prípade, čuchať, čo sa to s tebou deje. Nebol to taký veľký problém. Muž. Temný muž.

Muž v otrhanom oblečení prišiel do tvojej izby. Dýchal na teba. Jeho dych voňal ako spálený popcorn a čierne sladké drevo, a to bolo divné tak veľmi, ako to len šlo. Pripomenul ti muža, ktorého si videl na karnevale- poznáš ho. Len sa díval. Len sa díval, tými jeho šedými očami. A čiernymi ústami. A mokrými vlasmi.

Na teba.

Prebehne ti mráz po chrbte. Bolo to skoro, akoby to bola... spomienka. Ale to by bolo nemožné. Však?

Dokonca aj teraz, tvoja bujná predstavivosť vykúzli silnú vôňu spáleného popcornu a čierneho sladkého dreva, a ty takmer počuješ priamo v uchu chrčanie toho muža z karnevalu. Zámerne si sa díval na stenu, zvádzajúc v sebe malú vojnu odhodlaní. Si múdrejší ako ten- nikto v tvojej izbe nie je. Mal by si sa otočiť a overiť si to. Ale... je vždy šanca... aj sebemenšia príležitosť... že môžeš mať pravdu.

Odvrátiš sa od steny a prezrieš si črtajúcu sa temnotu pozornejšie. Stále je tu tesne. Stále je tu zima. Ale žiadny zúbožený muž dýchajúci ti na rameno.

Žiadny šedooký chlap naťahujúci sa pohladkať ťa po hlave, ako tam tak ležíš. Ale... nie je to nič moc. Tvoje obavy sa len na chvíľku rozplynuli, vyskočíš z postele a natiahneš sa po svojej lampe- po tom kúzelnom a majestátnom zariadení, ktoré zabíja každého vymysleného démona.

Klik.

Nič.

Cítiš, ako sa ti rozšírujú oči, keď horúčkovito prepneš tlačítkom tam aj späť. No elektrina nefunguje. Žiadna energia. Si bezmocný. Proti Nemu. Proti tomu starému mužovi, ktorý sa práve teraz za teba vplížil.

Otočíš sa. A neuvidíš nič iné, ako tmu.

"Ahoj."

Zase sa otočíš. Nič. Myslíš si, že ho počuješ dýchať ti na krk, dokonca môžeš cítiť jeho vlhký dych na svojom golieri. Okamžite bojuješ. Tlčieš rukami okolo seba, uisťujúc sa, že keby si bolo hocičo v tvojej blízkosti, naozaj to podvedome udrieš predtým, ako spraví to isté tebe.

Bum.

Niečo si udrel. Stenu. Ruka ťa štípe, takže si ju zovrieš v tej druhej a potichu nadávaš. Bolesť so sebou prináša logické vysvetlenie. Naozaj si hore o tretej v noci a prehľadávaš svoju izbu kvôli nejakému výmyslu svojej predstavivosti? Si určite šialený.

Tvoje oči sa prispôsobili tme- aj keď tvoja myseľ nie- a ty prehľadávaš svoju izbu, aby si našiel tú starú baterku. Konečne, už sa môžeš uistiť, že v tvojej izbe nikto a nič nie je. Vidíš svoj vlastný dych v svetle a vtedy si uvedomíš, že túto noc naozaj nefunguje elektrina, ani radiátor. Nuž, si teda hore, takže ideš priamo k poistkovej skrinke, či sa náhodou nevybili poistky. Nič. Všetko vyzerá byť v takom perfektnom stave, ako sa najviac dá.

Prechádzaš sa domom, skúšaš zapnúť a vypnúť vypínače, ale žiadny nefunguje. Ty, múdry a nezávislý jedinec, nezavoláš nikoho, aby sa prišiel pozrieť na úbohý stav tvojich zamŕzajúcich záležitostí. Ale... párkrát sa pozrieš na dvere. Všetky boli zamknuté... až na jedny. Zadné dvere. Boli odomknuté, ale nikto nevošiel dovnútra. Však?

Bol si si tým istý. Skoro. Tie dvere by pri otvorení tak neskutočne zavŕzgali, že by to zobudilo aj mŕtveho. Nikto nemohol vojsť dnu. Predtým, ako pôjdeš späť do postele sa usitíš, že sú zamknuté. Preskúmaš dom a takmer nedobytné opevnenia- s tými západkovými zámkami- a vraciaš sa do spálne, berúc popri chôdzi sviečku a pár prikrývok navyše.

Uložíš sa do postele, sviečka bezpečne položená na rohu stola. Tvoje oči si prestali zvykať na tmu, a tak si sa dostal späť do bodu nula. Aj keď tentoraz oveľa rýchlejšie.

Len tvoje šťastie. Tvoj deň bol nanič, noc- alebo skôr ráno, by si mal povedať; si trochu dosraný ohľadom podrobností- mala byť proste zlá. Prečo je to tak, že sú skoré ranné hodiny také prekvapujúce? Všetko akoby vtedy ožívalo. Tvoja hlava sa s tebou hrá. Tvoje oči tiež. Zdalo sa ti, že si videl pohybujúci sa tieň, len tak nepatrne, v svetle sviečky. Ale ty si sám. Keď si sa prechádzal, uistil si sa, že si skontroloval všetky dvere. Všetky si ich zamkol. Však?

Nikto sa nemohol dostať dovnútra, a keby sa o to aj snažil, urobil by pri tom strašný hluk. Videl si ho odchádzať míle ďaleko. Samozrejme, že videl. Ale... ak sa nikto nemôže dostať dovnútra... to znamená, že sa nikto nemôže dostať ani von. Čo ak prišiel skôr?

Zadné dvere predtým neboli zamknuté, možno prišiel a sadol si do skrine, len čakajúc na to, kým vyskočí a teba vydesí k smrti, rovnako ako to bolo vo filme, ktorý si nedávno videl. A pokiaľ už bol v dome... to znamená, že si ho tu uväznil. S tebou.

Nie. Nie. Nepremýšľaj zase nad tým. Bola to len nočná mora... však? Prezrel si celý dom, okrem šuflíkov a šatníkov- to robia len paranoidní ľudia a ty rozhodne nie si paranoidný. Zameraj sa na pozitívne veci. Napríklad na to, že radiátor zase funguje.

Teplý vánok zaplavil tvoj krk, sprevádzaný chladným výbuchom. Ale... radiátor je predsa na druhej strane miestnosti. Pretočíš sa a posvietiš svojou vernou baterkou po izbe, aby si zistil, čo bol ten tieň zač.

Tvoje záclony fúkajú sa hýbu v závane nočného vánku. Predtým si si to nevšimol, bol si príliš zaneprázdnený s hľadaným onoho muža. To znamená, že tvoje okno bolo otvorené. Okno na prvom poschodí. Vyskočíš z postele a okamžite zavrieš okno, veľmi rýchlo na to, aby si si uvedomil, že záclony boli strhnuté. Radiátor musí byť zapnutý. Počuješ jeho jasné bzučanie, jeho hmlistý prídych. Muselo to tu byť niekedy v tomto čase, chladný vietor to vyrušil. Ale to nebol radiátor.

Bol som to ja. Nedívaj sa za seba.


Sladké sny...

Prekladateľ: Nana
Originál: ???
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nightmare Nightmare | 23. dubna 2016 v 14:20 | Reagovat

Well, wow. Moc ti děkuju! Taky pro tebe musím něco přeložit :3
Pokud se k tomu dokopu, Ya' know meh :D
Co více dodat... Momentálně nemám chuť se otočit a asi budu chodit pozadu :D
Vážně super článek! OwO -w-
I love it :3

2 Nana Nana | Web | 23. dubna 2016 v 15:47 | Reagovat

[1]: Nemusíš, veď vieš. :3 Ja som len rada, že som Ťa tým potešila :'3
Niečo mi hovor, umývala som podlahy a že neotáčaj sa. -.- xD
Ďakujem. :)

3 Adhaferak Adhaferak | E-mail | 23. dubna 2016 v 16:08 | Reagovat

Šikovná sestřička! :-P  :-P  <33

4 Ami Ami | E-mail | Web | 24. dubna 2016 v 16:00 | Reagovat

Oooo, to je tak creepy! *_*
Super CreepyPasta a vážne dokonalý preklad. :3

A yop, pri názve som si spomenula na Nightíka. XD

5 Nana Nana | Web | 25. dubna 2016 v 6:54 | Reagovat

[3]: Nyaah :33 *blush* Díky! ^^

[4]: Ach, som moc rada. :3
Nightina everywhere! XD

6 STIAK STIAK | E-mail | Web | 1. května 2016 v 21:50 | Reagovat

Awesome :'333
Jsem ráda, že za sebou mám zeď >u>
Takže za mnou nic být nemůže...
Leda tak v tý sedmicentimetrový mezeře mezi postelí a stěnou. xdddd fuck XD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama