The Birds Are Singing

26. června 2016 v 20:09 | Nana |  Creepypasta - preklady
NANA IS HEEERE!
Helou, mravčekovia. c: Nuž, blog sa bude (bohviekedy) rekonštruovať, keďže sem budem pridávať aj mnou preloženú mangu. :D YAAAAY! x3
Každopádne, stále sa budem zameriavať hlavne na CP, tak sa nebojte. c: Len si myslím, že blog by mal byť miestom, kde sa môžte vypísať. Vašim miestom. :)
Nebudem zdržiavať, pokochajte sa prekladom. :3
...ENJOY! ;)
Nerád rozprávam túto historku, no keď už ju poviem, veľa ľudí jej nechce veriť. Prináša mi veľmi veľa bolestivých spomienok, spomienok, pred ktorými som utekal, odkedy som mal desať rokov. Nazývali ma diablom, vrahom, dieťaťom dožadujúcim sa pozornosti. Teraz mám štyridsať a som si istý, že ľudia si stále pokladajú otázku, či som normálny. Tiež sa to občas pýtam. Už je tomu tridsať rokov, ale nikdy nezabudnem čo sa stalo v tom dome, nikdy nezabudnem čo som počul, čo som videl. Videl som veci a počul som veci, ktoré by žiadny živý človek nemal vidieť. Veci, ktoré na vás zanechajú jazvu, ktorá sa nikdy nezacelí a veci, ktoré vás zanechajú pýtať sa samého seba, či nie ste šialení. Varujem vás, tento príbeh, tento skutočný príbeh NIE JE pre ľudí s chorým srdcom.

Bolo to v Ohiu, 1985, keď sme sa presťahovali do toho domu. Moja matka hľadala nový začiatok po tom, čo ju otec niekoľkokrát zmlátil a ona už to nemohla ďalej znášať. Nikdy neublížil mne ani mojej sestre, Hannah, ale naša mama si to odskákala skoro každú noc. Mama mala vždy monokel a opuchnutú peru. Predstieral som, že neviem, čo sa deje. Teraz toho ľutujem.

Keď sme prišli do domu prvý raz, môžem povedať, že bol veľmi starý. Okná boli zaprášené, farba olúpaná a zošúchaná, a tráva bolo skoro tak vysoká ako ja. Vyzeral opustene, akoby sme boli prví ľudia, ktorí sa tam po desiatkach rokov prisťahovali. Vzadu bola tiež stará húpačka a za ňou rybník, v ktorom bola špinavá voda zelenej farby. Plot pri otváraní zaškrípal, takisto aj schody.

Prvé dva mesiace boli pokojné, všetko bolo podľa poriadku, ale všimol som si niečoho, čo mi pripadalo zvláštne. Bol som v dome a díval som sa cez okno aby som sa uistil, že Hannah je vzadu a v poriadku. Bola na húpačke, ale, húpačka vedľa nej sa kývala dopredu a dozadu, akoby tam bol niekto s ňou. Ale nikto tam nebol, nikto, len Hannah. Uzavrel som to tak, že to bol asi len vietor. Vyšiel som von, pretože som nechcel, aby tam bola sama. Bol som veľmi ochranársky, pokiaľ šlo o moju sestru. Keď som ju poslal dovnútra, zostal som vonku ešte minútku a premýšľal som, že si len namýšľam veci, pretože som niekoho videl v okne na chodbe. Dívali sa priamo na mňa, no nevidel som ich tváre. Možno to bola Hannah. Možno nie.

Nebolo to skutočné až do ďalšej noci, kedy veci nabrali desivý rozmer. Hannin krik sa rozľahol po celom dome v strede noci. Mamka a ja sme sa zobudili a rýchlo k nej bežali. Znelo to akoby ju niekto napadol, no nikoho sme nevideli. Len kričala z plných pľúc, pohľad zamierený k stropu.

,,Ona sa ma snaží utopiť!" zakričala viac než raz. My sme nič nevideli, no ona niečo v tú noc videla, niečo tam bolo.

Po tej noci, začali byť veci... divné. Počul som kroky rozliehajúce sa celým domom a viem, že toto bude znieť divne, ale počul som niekoho spievať. Znelo to ako malé dievča a ja viem, že to nebola Hannah, pretože to vôbec neznelo ako ona. Ležal som v posteli, keď som to začul. Muselo byť okolo polnoci, pretože každý už spal. Spievala to, stále a stále dookola.

The birds are singing, singing, singing - Vtáky spievajú, spievajú, spievajú
Go to bed, go to bed - Choď do postele, choď do postele
I'll see you in the morning, morning, morning - Uvidíme sa zase ráno, ráno, ráno
Now rest your head, rest your head - Teraz si oddýchni, oddýchni

Bolo to stále hlasnejšie a hlasnejšie. Znelo to, akoby sa ku mne približovali. Boli stále bližšie a bližšie, až kým neboli pred mojimi dverami. Začul som kvapkanie vody. Znie to čudne, ale ja viem, čo som počul. Spev zrazu utíchol a všetko, čo som počul, bolo kvapkanie vody. Potom všetko stíchlo. Kľučka sa pomaly otáčala. Schoval som sa pod deku a hocikoho, kto to bol či hocičo, čo to bolo, nechal som to tak.

To nebolo jediný raz, čo som mal takúto podivnú skúsenosť ako vtedy v noci. Tiež som počul šepot, najčastejšie pochádzal z pivnice. Nikdy som nerozumel, čo to šepkanie hovorilo, ale v jednu noc som to počul hlasne a jasne. Už som zaspával, vtedy som začul kroky v izbe. Cítil som sa, akoby ma niekto sledoval, akoby niekto sedel na rohu postele. Ležal som tam s očami zavretými, dúfajúc, že to pôjde preč. Potom to zašepkalo.

,,Kto si?"

Neodpovedal som, nechcel som sa začať rozprávať s vecami, ktoré nevidím. Znelo to ako žena. Myslím, že po tom odišla, pretože nič viac som nepočul. Bol som zhrozený z toho, čo sa dialo v tomto dome. Snažil som sa to mamke vysvetliť, no nikdy mi neverila. Povedala, že sa mi to snívalo a ja som takmer uveril tomu, že som možno len sníval. Moja matka sa mi zdala vzdialená. Už nebola tou istou osobou.

Tiež som sa o Hannu bál. Musela byť traumatizovaná z toho, čo v tú noc videla. Mal som rád svoju sestru, veľa sme si toho prežili, ale aj ona sa mi stala vzdialenou. Jedného dňa som prechádzal okolo jej izby a začul som ju spievať.

The birds are singing, singing, singing - Vtáky spievajú, spievajú, spievajú
Go to bed, go to bed - Choď do postele, choď do postele
I'll see you in the morning, morning, morning - Uvidíme sa zase ráno, ráno, ráno
Now rest your head, rest your head - Teraz si oddýchni, oddýchni

Vošiel som do jej izby a ona prestala spievať. Sedela na podlahe, kresliac si ako zvyčajne.

,,Kde si sa naučila tú pesničku, Hannah?" spýtal som sa jej.
,,Naučila som sa ju od kamarátky," odpovedala, dívajúc sa do rohu izby.

Rozhliadol som sa, no nikoho a nič som nevidel. Všimol som si jej kresbu a bola naozaj divná. Nakreslila seba, ako sedí na húpačke a vedľa nej ďalšie dievča.

,,Kto je to dievča, ktoré si nakreslila?" spýtal som sa jej.
,,To je moja kamarátka, volá sa Maddie." Domyslel som si, že má vymyslenú kamarátku. Mala šesť rokov, takže to bolo normálne, ale nevysvetlovalo to tú pesničku.

,,To ona ťa naučila tú pieseň?"

Prikývla. ,,Matka jej ju spievala každú noc," povedala mi. ,,A doteraz jej ju spieva, občas."

,,No a kde je teraz?" spýtal som sa jej. Vzala svoju čmáranicu a postavila sa z podlahy.
,,Je za tebou."

A vtedy som zacítil, ako sa mi telom prehnal studený vánok. Pomaly som sa otočil, len aby som sa na seba pozrel do zrkadla, ktoré viselo na stene. Vtedy som ju zbadal. Zjavila sa tam na menej ako dve sekundy, stála vedľa mňa z pravej strany a bola celá premočená. Vyzerala mlado, asi 6 rokov, rovnako ako Hannah. Nebol som tak vystrašený, ako som mal byť. Spýtal som sa Hanny, či ona bola to dievča na strope v tú noc. Povedala, že nie a ten, kto bol na strope bola Maddieina matka. Povedala, že jej matka bola zlá a že by nás mohla zabiť, keby sme o nej niekomu povedali. Rovnako, ako zabila Maddie. Po tomto už som nebol vystrašený. Chcel som to povedať mame, no som si istý, že by mi aj tak neverila. Len som chcel chrániť svoju sestru, tak som o tom nikomu nepovedal ani slovo. Nemyslel som si, že by duch mohol nejak fyzicky ublížiť, ale vtedy som mal desať. Nevedel som o duchoch veľa. Jediná vec, ktorú som o nich vtedy vedel bola, že to boli ľudia, ktorí kedysi žili.

Po nejakom čase som prechádzal okolo pivnice a vtedy som začul smiech malého dievčaťa. Znelo to ako Hannah, tak som zliezol po schodoch dolu. Sedela sama uprostred pivnice. ,,Nemala by si tu byť sama, Hannah" povedal som jej.

,,Ja tu nie som sama," povedala. Mala jednu z tých starých šperkovníc s tanečnicou, ktorá sa točila a hrala muzika, keď ste ju otvorili.
,,Čo tu dole robíš?" spýtal som sa jej.
,,Maddie mi chcela ukázať jej šperkovnicu." Porozhliadol som sa. Nikoho som nevidel, teda, nie že by som chcel. Cítil som sa veľmi nepríjemne, akoby ma niekto sledoval. Niekto tam bol.
,,Musíme ísť!" zakričal som. ,,Musíme ísť ku schodom!" Proste som len nechcel byť dole v pivnici.
,,Šššššš," zašepkala. ,,Zobudíš jej matku."
..Vstávaj, Hannah!" zahučal som. Začul som zvuk, vyšiel z druhej izby pivnice.

Hannah začala plakať, videl som jej strach v očiach. Postavila sa na nohy, pustila šperkovnicu.
,,Danny..." vzlykla, dívajúc sa za mňa. ,,Je za tebou."

Srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Pamätám si, ako som sa triasol a moje srdce búšilo rapídnou rýchlosťou, ako som sa pomaly otáčal. Na pár sekúnd som stuhol strachom. Ona tam bola. Mala dlhé čierne vlasy a mala oblečenú čiernu róbu, jej tvár bola bledá a oči čisto čierne. Bolo to akoby som sa díval do očí smrti. Schmatol som Hannu a vybehli sme schody za našou mamkou. Nebol som si istý, či nám uverila, no povedala, že sa máme držať ďalej od pivnice a to bolo všetko. Tá tvár ma straší doteraz.


Hodiny po tej desivej skúsenosti, som ležal v posteli, nemohol som spať. Bola hlboká noc, takže všetci už spali. Začul som hudbu vychádzajúcu z chodby. Vstal som z postele, premýšľal som, či to nebola Hannah. Vykúkol som z dverí, no nikoho som nevidel. Prešiel som dolu po chodbe a na poschodí, vedľa Hanninej izby bola šperkovnica z pivnice. Sledoval som, ako sa baletka otáča a otáča a otáča. Všetko bolo ako v spomalenom zábere, cítil som sa omámený. Vzduch bol chladný a ťažký. Niekto ma sledoval. Počul som niekoho spievať, spievať tú istú pesničku. Tentoraz to bolo malé dievča, potom zase žena. Ten spev išiel z Hanninej izby. Otvoril som jej dvere, spev prestal a nikoho som nevidel. Hannah rýchlo zaspala. Spýtal som sa jej na to ďalší deň, ale netušila, o čom to hovorím.

Týždne po tom incidente všetko nabralo zlý smer. Presne ako vtedy, vrieskala, vrieskala z plných pľúc uprostred noci. Bežali sme k nej, mamka a ja.

,,Ona sa ma snaží utopiť!" hučala. ,,Ona sa ma snaží utopiť!"
,,Kto?" opýtala sa mamka. ,,O kom to hovoríš?" Hannah prestala kričať a postavila sa z postele. Triasla sa, tvár mala bledú a hlas sa jej triasol. Oči mala rozšírené, ako tam tak stála, skoro akoby zamrzla, ako keby sa memohla pohnúť.

,,Je za dverami," zašepkala zrazu, dívajúc sa na dvere zhrozeným pohľadom.

BAM!

Dvere sa zavreli a ja som zistil, že som sám, vonku na chodbe. Kričali. Moja mama a moja sestra kričali a ja som nič nemohol urobiť. Snažil som sa otvoriť dvere, no boli zaseknuté. PUSŤ MA DOVNÚTRA! PUSŤ MA DOVNÚTRA! Kričal som, kopal som a búchal som, pretože to bolo všetko, čo som mohol urobiť. Vrieskali tak hlasno, ako len mohli až kým zrazu... kričanie prestalo.

,,Mami! Hannah!" zahučal som. Žiadna odpoveď. Boli mŕtve, moja matka a moja sestra boli mŕtve. To bolo všetko, na čo som mohol myslieť.

The birds are singing, singing, singing - Vtáky spievajú, spievajú, spievajú
Go to bed, go to bed - Choď do postele, choď do postele
I'll see you in the morning, morning, morning - Uvidíme sa zase ráno, ráno, ráno
Now rest your head, rest your head - Teraz si oddýchni, oddýchni

Znelo to ako moja matka. Počul som, ako sa dvere zvnútra odomykajú. Pomaly som ich otvoril a zbadal som mamku, ako sedí na posteli, spieva Hanne, ktorá rýchlo zaspala. Potom sa postavila, videl som tú prázdnotu v jej očiach a prešla okolo mňa, akoby som tam ani nebol. Bol som zmätený. Proste to nedávalo žiaden zmysel.

Zobudil som sa ďalšie ráno na hlasité zvuky z kuchyne. Zišiel som dolu a zbadal som mamu, ako robí raňajky, celú premočenú a spievajúc si tú prekliatu pesničku.

,,Prečo si mokrá, mami?" spýtal som sa. Nič nepovedala. ,,Kde je Hannah?"
,,Kto si?" pošepkala.
,,To som ja, mama. Tvoj syn." Pozrela sa na mňa, dívala sa mi do očí akoby mi chcela ukradnúť dušu. Usmiala sa, skazeným a diabolským úsmevom, ktorý som nikdy predtým nevidel.
,,Ja nemám syna," povedala. ,,Teraz odíď, Maddie nie je k dispozícií."

Zišla do pivnice a zavrela dvere. Po menej ako minúte som začul hlasný zvuk rozliehajúci sa pivnicou. Vybehol som do Hanninej izby, hľadajúc ju všade. Nebola tam. Prešiel som do chodby a vtedy som ju videl schádzať po schodoch. Trochu sa mi uľavilo. Myslel som si, že je mŕtva. Dobehol som ju, vyšla z domu, no stratil som ju vo vysokej tráve. Dobehol som dozadu, mysliac si, že by sa mohla hrať na húpačke. Nevidel som ju, no obe húpačky sa húpali. Počul som smiech, znel ako dve malé dievčatá, jedna z nich naozaj znela ako Hannah, ale nikoho som nevidel. Obišiel som húpačky a vtedy som ju uvidel. Ležala tam bez známok života, tvárou ponorenou v jazierku. Začul som jej hlas, ako sa rozlieha vetrom... spievala.

The birds are singing, singing, singing - Vtáky spievajú, spievajú, spievajú
Go to bed, go to bed - Choď do postele, choď do postele
I'll see you in the morning, morning, morning - Uvidíme sa zase ráno, ráno, ráno
Now rest your head, rest your head - Teraz si oddýchni, oddýchni

Prekladateľ: Nana
Originál: http://www.creepypasta.com/the-birds-are-singing/
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ami Ami | E-mail | Web | 27. června 2016 v 11:16 | Reagovat

Tak to je teda super preklad! Čo dodať? :D

2 Nana Nana | Web | 27. června 2016 v 15:14 | Reagovat

[1]: Wow, tak toto som nečakala! :D Ďakujem pekne. c: Začínajú pomaly prázdniny, takže budem prekladať viac. ^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama