Ruined Childhood Week: Cinderella (2. deň)

14. srpna 2016 v 19:34 | Nana |  Challenge, TAG-y a podobné vtipné záležitosti
NANA IS HEEERE!
Zdrávo, blogery! Včera sme tu mali brutálnych mimoňov (odvtedy sa ich bojím 0n0), dnes... Vám prinášam Popolušku v originálnej a mnou preloženej verzií od bratov Grimmovcov! ^^ Btw, práve mi tu z ničoho nič padli rožky. ;-; No nič, späť k veci! Ak očakávate koniec typu: Žili šťastne až do smrti, tak sa mýlite, Popoluška sa miestami hrá na nindžu a jej ocko tiež nie je tak úžasný, ako sa zdá. :) Stop spoilerom, tu to máte!
...ENJOY! ;)


Manželka bohatého muža ochorela, a keď cítila, že jej koniec je blízko, zavolala si jej jedinú dcéru k posteli a povedala: ,,Dieťa drahé, zostaň pobožná a dobrá, a potom ťa náš drahý Boh bude navždy chrániť, a ja budem na teba dozerať z neba a budem ti na blízku." S týmto zavrela svoje oči a zomrela.

Dievča chodilo k jej hrobu každý deň a plakalo, no zostalo pobožné a dobré. Keď prišla zima, sneh roztrúsil bielu pokrývku na hrob, a keď jar, slnko ju zase odstránilo, a muž si vzal inú ženu.

Táto žena si so sebou do domu doniesla dve dcéry. Boli nádherné, s peknými tvárami, no zlými a temnými srdciami. Časy boli kruté pre to úbohé nevlastné dieťa.

,,Prečo by tá hlúpa hus mala sedieť v salóne s nami?" povedali. ,,Ak chce jesť chlieb, tak si ho musí zaslúžiť. Padaj do kuchyne, slúžka!"

Odniesli preč jej nádherné oblečenie, obliekli ju do starej šedej haleny, a dali jej drevené topánky. ,,No pozrime sa na pyšnú princeznú! Aká je vyparádená!" kričali a smiali sa jej, ako ju tak viedli do kuchyne.

Tam musela ťažko pracovať od rána do večera, vstávať pred úsvitom, doniesť vodu, zapáliť oheň, navariť, a umyť. Okrem toho, sestry spravili hocičo, aby jej ublížili. Robili si z nej srandu, kvôli nej rozsypali hrach a šošovicu do prachu, takže si musela sadnúť a znovu to pozbierať. Večer si, unavená z práce, nemala kam ľahnúť, nebola tam pre ňu žiadna posteľ. Namiesto toho musela spávať pri ohnisku v popole. A pretože vždy vyzerala zaprášene a špinavo, volali ju Popoluška.

Jedného dňa sa stalo, že otec išiel na trh a spýtal sa jeho dvoch nevlastných dcér, čo im má priniesť.

,,Krásne šaty," povedala jedna.
,,Perly a šperky," povedala druhá.
,,A ty, Popoluška," povedal, "čo chceš ty?"
,,Otče, odtrhni mi prvú vetvičku, ktorá sa ti zachytí o klobúk po ceste domov."

A tak on kúpil krásne šaty, perly a šperky pre jeho dve nevlastné dcéry. Keď sa vracal domov, prechádzal cez zelené húštie, a liesková vetvička sa o neho zachytila, a stiahla mu klobúk. Potom odlomil tú vetvičku a vzal si ju so sebou. Prišiel domov, a dal svojim nevlastným dcéram to, o čo ho požiadali, a Popoluške dal konár z lieskového kríčka.

Popoluška mu poďakovala, išla k hrobu svojej matky, a zasadila do neho tú vetvu, a plakala tak moc, že jej slzy na to stiekli a poliali to. Vyrástol z toho nádherný strom.

Popoluška chodila k tomu stromu trikrát každý deň, a pod ním plakávala a modlila sa. Biely vták zakaždým zletel k stromu, a hocikedy vyslovila želanie, vták jej zniesol dolu to, čo si želala.

Teraz sa stalo, že kráľ vyhlásil festival, ktorý mal trvať tri dni. Všetky krásne mladé dievčatá z krajiny boli pozvané, takže si jeho syn mohol vybrať nevestu. Keď sa o tom dve nevlastné sestry dozvedeli, že aj ony boli pozvané, boli v dobrej nálade.

Zavolali Popolušku, a hovoria: ,,Vyčeš nám vlasy. Očisti nám topánky a pripevni tam pracky. Ideme na festival do kráľovho hradu."

Popoluška poslúchla, ale smutne, pretože ona by s nimi tiež chcela ísť tancovať. Prosila jej nevlastnú mamku, aby mohla ísť.

,,Ty, Popoluška?" povedala. ,,Ty, celá pokrytá prachom a špinou, by si chcela ísť na festival? Nemáš ani žiadne šaty, ani topánky, a už by si chcela tancovať!"

Napriek tomu, pretože Popoluška sa stále pýtala, jej nevlastná mama napokon povedala: ,,Mám pre teba rozsypanú misku hrachu v šošovici. Ak to pozbieraš do dvoch hodín, potom môžeš ísť s nami."

Dievča vyšlo zadnými dverami na záhradu a zavolalo: ,,Vy poslušní holúbkovia, vy hrdličky, a vy všetci vtáci na oblohe, príďte a pomôžte mi zbierať:
Tie dobré idú do hrnca,
Tie zlé idú do vášho zobáčika."

Dvaja bieli holúbkovia prileteli cez kuchynské okno, po nich hrdličky, a nakoniec všetky vtáky spod oblohy, prišli vírivo a hemžili sa dovnútra, a poletúvali okolo šošovice. Holuby prikývli a začali zbierať, zbierať, zbierať, zbierať. A tí ostatní tiež začali zbierať, zbierať, zbierať, zbierať. Roztriedili všetko dobré obilie do misky. Prešla ťažko jedna hodina a už boli hotoví, a všetci vyleteli zase von.

Dievča vzalo misku jej nevlastnej matke a bolo šťastné, myslelo si, že teraz s nimi bude môcť ísť na festival.

Ale jej nevlastná matka povedala: ,,Nie, Popoluška, nemáš žiadne šaty, a ani nevieš tancovať. Každý sa na tebe bude smiať."

Popoluška začala plakať, a potom nevlastná mama povedala: ,,Môžeš ísť s nami, ak si schopná roztriediť dve misky šošovice od prachu, do jednej hodiny." Potom si pomyslela: ,,Nikdy to nedokáže stihnúť."

Dievča vyšlo zadnými dverami na záhradu a zavolalo: ,,Vy poslušní holúbkovia, vy hrdličky, a vy všetci vtáci na oblohe, príďte a pomôžte mi zbierať:
Tie dobré idú do hrnca,
Tie zlé idú do vášho zobáčika."

Dvaja bieli holúbkovia prileteli cez kuchynské okno, po nich hrdličky, a nakoniec všetky vtáky spod oblohy, prišli vírivo a hemžili sa dovnútra, a poletúvali okolo prachu. Holuby prikývli a začali zbierať, zbierať, zbierať, zbierať. A tí ostatní tiež začali zbierať, zbierať, zbierať, zbierať. Roztriedili všetko dobré obilie do misiek. Do pol hodiny boli hotoví, a všetci vyleteli zase von.

Dievča vzalo misky jej nevlastnej matke a bolo šťastné, myslelo si, že teraz s nimi bude môcť ísť na festival.

Ale jej nevlastná matka povedala: ,,To je na nič. Nejdeš s nami, lebo nemáš šaty a ani nevieš tancovať. Hanbili by sme sa za teba." S týmto sa otočila Popoluške chrbtom, a pobrala sa preč spolu s jej dvomi pyšnými dcérami.

A keď teraz nikto nebol doma, Popoluška išla navštíviť matkin hrob pod lieskovým stromom a vyriekla:
Zatras a zachvej sa, stromček malý,
Zlato a striebro sem dolu daj mi.

Potom jej vták hodil strieborné a zlaté šaty k nohám, a črievičky ozdobené hodvábom a striebrom. Rýchlo na seba hodila šaty a išla na festival.

Nevlastné sestry a nevlastná matka ju nespoznali. Mysleli si, že je to nejaká cudzia princezná, pretože v zlatých šatách vyzerala naozaj nádherne. Ani si nespomenuli na Popolušku, mysleli si, že sedela doma v špine, a hľadala šošovicu v prachu.

Princ k nej pristúpil, vzal ju za ruku a tancoval s ňou. Okrem nej, už nechcel tancovať so žiadnou inou. Nepustil jej ruku, a hocikedy hocikto prišiel, povedal: ,,Ona je moja tanečná partnerka."

Tancovali až do večera, a potom chcela ísť domov. No princ povedal: ,,Pôjdem s tebou a vyprevadím ťa," pretože chcel vedieť, komu toto nádherné dievča patrí. Napriek tomu, utiekla mu a skočila do holubieho výbehu. Princ čakal, kým prišiel jej otec, a potom mu povedal, že to neznáme dievča skočilo do výbehu pre holubov.

Starý muž sa zamyslel: ,,Mohla to byť Popoluška?"

Vzal si sekeru a sekak ňou dovtedy, kým sa nedostaj do holubieho výbehu, no nikto tam nebol. Keď prišli domov, Popoluška ležala v prachu a oblečená v jej špinavých veciach. V krbe tlmene horela malá olejová lampička. Popoluška vyskočila z holubieho výbehu a utekala pod lieskový strom. Tam si vyzliekla jej krásne oblečenie a položila ich na hrob, a vták ich potom odniesol preč. Potom, odetá v šedej handre, sa vrátila do prachu v kuchyni.

Ďalšieho dňa, keď sa festival znovu začal, a jej rodičia a nevlastné sestry odišli, Popoluška prišla k lieskovému stromu a povedala:
Zatras a zachvej sa, stromček malý,
Zlato a striebro sem dolu daj mi.

Potom jej vták zniesol k nohám ešte vznesenejšie šaty než tie z minulého dňa. Keď sa Popoluška zjavila na plese, všetci boli okúzlení jej krásou. Princ počakal, kým prišla, potom ihneď vzal jej ruku, a tancoval iba s ňou. Keď prišiel niekto iný a požiadal ju o tanec, on povedal: ,,To je moja tanečná partnerka."

Keď nadišiel večer, chcela odísť, a princ ju nasledoval, chcel vedieť, v ktorom dome býva. Ale ona od neho utiekla do záhrady za domom. Nádherný vysoký strom tam stál, viseli na ňom tie najchutnejšie hrušky. Vyliezla po ňom obratne ako veverička, a princ nevedel, kam sa podela. Počkal až do príchodu jej otca, a potom mu povedal: ,,Ušla mi neznáma dievčina a ja verím tomu, že vyliezla na hruškový strom."

Otec si pomyslel: ,,Môže to byť Popoluška?" Mal so sebou sekeru a tak zrezal strom, no nikto na ňom nebol. Keď prišli do kuchyne, Popoluška ležala v prachu ako zvyčajne, no predtým skočila z druhej strany stromu, vrátila vtáčikovi krásne šaty a dala si na seba šedú zásteru.

Tretieho dňa, keď jej rodičia a sestry odišli, Popoluška zase navštívila mamin hrob a povedala stromku:
Zatras a zachvej sa, stromček malý,
Zlato a striebro sem dolu daj mi.

Tentoraz jej vták spustil skvostnejšie a úžasnejšie šaty, než aké kedy mala a črievičky boli celé zo zlata. Keď prišla na festival v týchto šatách, všetci boli tak uchvátení, že nevedeli čo povedať. Princ tancoval len s ňou, a keď ju niekto požiadal o tanec, povedal: ,,To je moja tanečná partnerka."

Keď sa zotmelo, Popoluška chcela odísť, a princ sa ju snažil odprevadiť, ale ona mu utiekla tak rýchlo, že ju nestihol nasledovať. Princ, ako inak, mal pripravenú pascu. Medzi schodmi boli veľké rozdiely. Ako tak utekala dolu, ľavá črievička sa jej zachytila v medzere. Princ ju zdvihol. Bola maličká a pôvabná, a celá zo zlata.

Ďalšie ráno prišiel s črievičkou k mužovi domov a povedal: ,,Žiadna nebude mojou ženou, okrem tej, ktorej pasuje táto črievička."

Dve sestry to rady počuli, lebo mali pekné nohy. Staršia si vzala topánku a išla si ju vyskúšať do svojej izby, s jej matkou v pätách. Nemohla do črievičky napchať svoj veľký palec, takže jej črievička bola moc malá. Potom jej matka dala nôž a povedala: ,,Odrež si palec. Keď budeš kráľovnou, už nikdy nebudeš musieť chodiť pešo."

Dievčina si odrezala palec, napchala si nohu do črievičky, prehltla bolesť, a vyšla za princom. Vysadil ju na svojho koňa a odcválal s ňou. Avšak, keď prechádzali okolo hrobu, na lieskovom strome sedeli dvaja holúbkovia a vykrikovali:
Hrkú, hrkú!
Pozri sa na jej krvavú topánku.
Črievička jej je príliš tesná,
To nie je pravá nevesta!

Pozrel sa na jej chodidlo a zbadal, ako z črievičky vyteká krv. Otočil svojho koňa a vzal falošnú nevestu domov a povedal, že ona nie je tá pravá a že by si druhá sestra mala vyskúšať črievičku. Išla do svojej izby a bez problémov vopchala prsty do črievičky, ale jej päta bola moc veľká.

Potom jej matka dala nôž a povedala: ,,Odrež si kus z päty. Keď budeš kráľovnou, už nikdy nebudeš musieť chodiť pešo."

Tak si dievča odrezalo kus päty, napchalo nohu do topánky, prehltlo bolesť a išlo za princom. Vzal ju na koňa, ako svoju nevestu a uháňal s ňou preč. Keď išli okolo lieskového stromu, sedeli tam dvaja holúbkovia a vykrikovali:
Hrkú, hrkú!
Pozri sa na jej krvavú topánku.
Črievička jej je príliš tesná,
To nie je pravá nevesta!

Pozrel sa dole na jej nohu a videl, že jej pančucha je celá červená a ako z topánky vyteká krv. Potom otočil koňa a opäť vzal falošnú nevestu domov.

,,Toto tiež nie je tá pravá," povedal. ,,Nemáte ešte ďalšiu dcéru?"
,,Nie," povedal muž. ,,Potom už len zmrzačená malá Popoluška z môjho prvého manželstva, ale je nemožné, aby ona bola nevestou."

Princ im prikázal, aby ju doviedli, ale matka povedala: ,,Och, nie, je príliš špinavá. Nikto ju nemôže vidieť."

Ale princ si trval na svojom, a tak museli zavolať Popolušku. Najprv si umyla ruky a tvár, potom prišla a poklonila sa princovi, ktorý jej dal zlatú črievičku. Sadla si na sedačku, vyzula si ťažkú drevenú topánku a obula si črievičku, ktorá jej sedela perfektne.

Keď sa postavila a pozrela sa princovi do tváre, on spoznal to nádherné dievča, s ktorým tancoval. Vyriekol: ,,Ona je moja pravá nevesta."

Nevlastná matka a dve sestry boli pohoršené a bledé od hnevu. Princ, ako inak, vzal Popolušku na svojho koňa a trielil s ňou preč. Ako tak prechádzali okolo lieskového stromu, dvaja bieli holúbkovia zakričali:
Hrkú, hrkú!
Nemá krvavú topánku.
Topánka jej nie je príliš tesná,
Toto je pravá nevesta!

Potom, čo toto zakričali, obaja vyleteli a usadili sa na Popoluškiných pleciach, jeden na pravom, druhý na ľavom a zostali tam sedieť.

Keď sa usporiadala svadba, prišli aj dve falošné sestry, ktoré chceli získať Popoluškinu priazeň a privlastniť si jej bohatstvo. Keď svadobný pár prešiel bránami kostola, staršia sestra vykročila po ich pravici a mladšia po ich ľavici, a holuby každej z nich vyrvali jedno oko. Potom, ako vyšli z kostola, tá staršia bola po ľavej strane a mladšia po pravej strane, a tak obom holuby vypichli aj druhé oko. A tak, pre ich zlomyseľnosť a faloš, boli potrestané slepotou, až kým nezomreli.

Prekladateľ: Nana
Originál: http://www.pitt.edu/~dash/grimm021.html
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama